Ako vplýva hluk na zvieratá?

Napríklad v pohoriach pravidelne vnímame hluk z preletujúcich lietadiel alebo vrtuľníkov či nadzemných dopravných koridorov. Namerané hodnoty udávajú, že priemerný automobil vo vzdialenosti 1 km dosiahne hodnotu 20 dB. Motorky a nákladná doprava dosahujú v tejto vzdialenosti hodnoty až 40 dB.

Aj keď sa zvieratá dokážu do určitej miery prispôsobiť podmienkam životného prostredia ovplyvneného ľudskou činnosťou, veľa druhov sa vyhýba rušeniu. Výstavba ciest a diaľnic je zdrojom hluku, ktorý mení správanie živočíchov v širokom okolí. Pri vevericiach (veverky) (Tamiasciurus hudsonicus grahamensis) bolo zistené, že sa vyhýbajú hluku z ciest (1). V prípade spevavcov (pěvci) hluk ovplyvňuje aj hlasitosť spevu (2). Výskum pri slávikovi obyčajnom (slavík obecný) ukázal, že samce spievali hlasnejšie na miestach s vyššou hlučnosťou ako samce na menej hlučných miestach. Hlasnejší spev je energeticky náročnejší, čo je nevýhoda v porovnaní s jedincami spievajúcimi tichšie. Iné druhy ako napríklad sova obyčajná (puštík obecný) naopak svoju hlasovú aktivitu znižujú ako bolo zistené štúdiom správania vo Francúzsku (3). Totiž rôzne druhy komunikujú v rôznom pásme (najčastejšie nad 1 kHz) a zároveň hluk môže dosahovať rôzne hodnoty (najčastejšie pod 1 kHz). Sovie húkanie dosahuje hodnoty najčastejšie okolo 1 kHz, v tom prípade sa sovy ťažko vyrovnávajú s hlučným pozadím v prostredí.

Okrem zmeny správania organizmov, dlhotrvajúci hluk pri úrovni 55-60 dB ovplyvňuje aj fyziologické zmeny organizmu čo môže viesť k strate sluchu, zvýšeniu hladiny stresových hormónov či hypertenzii (4). V niektorých prípadoch zvieratá môžu reagovať aj pozitívnou odozvou, hlučné prostredie môže odradiť predátorov a úspešnosť prežitia mláďat je potom vyššia ako na lokalitách s menej hlučným prostredím. Ako je vidieť, reakcia zvierat je rozličná v závislosti od druhu, prostredia, úrovne hluku a ďalších faktorov. Naďalej je preto potrebné skúmať vplyv hluku na organizmy vrátane človeka, aby sme vedeli stanoviť prípustné hodnoty pre okolité prostredie a predpovedať odpoveď organizmov.

Použitá literatúra
(1) Hsiang Ling Chen and John L. Koprowski. 2015. Animal occurrence and space use change in the landscape of anthropogenic noise. Biological Conservation (192): 315–322
(2) Henrik Brumm. 2004. The impact of environmental noise on song amplitude in a territorial bird. Journal of Animal Ecology (73): 434-440 (3) Thierry Lengagne and Peter J. B. Slater. 2002. Proc. R. Soc. Lond. (269): 2121–2125
(4) Barber, J. R., Crooks, K. R. and Fristrup, K. M. 2010. The costs of chronic noise exposure for terrestrial organisms. Trends in ecology & evolution, 25(3): 180-189