Náučným chodníkom Monkova dolina - Belianske Tatry

Najväčší záujem je o Vysoké a Západné Tatry, sú pre turistov najviac známe. Menej navštevované Belianske Tatry Vám však ponúknu túru v krásnej tichej prírode, ktorú sprevádza spev vtákov, klopítanie kamzíkov a sem-tam aj hvízdanie svišťov. Veľkou výhodou, najmä pre deti a dôchodcov je, že z celých Tatier je výstup po chodníkoch Belianskych Tatier, aspoň podľa mojich skúseností, najmenej náročný.

Rada by som Vás týmto príspevkom previedla po náučnom chodníku Monkova dolina. Je to jednosmerný náučný chodník, na ktorý sa dostanete z obce Ždiar. Chodník sa začína pri sútoku riečky Bielej a Rígľového potoka nad zotavovňou Magura (896 m n.m.), prechádza Monkovou a Širokou dolinou, cez Široké sedlo (1825,5 m n.m.) a Vyšné Kopské sedlo (1933 m n.m.) a končí v Kopskom sedle (1749 m n.m.). Je značkovaný zelenou farbou, jeho dĺžka je 6 km a výstup po ňom trvá zhruba 3,5 hodiny.

Najzaujímavejším je snáď kaňonovitý úsek doliny so 140 m vysokým skalným prahom s kaskádami vodopádov, skalnou bránou, vrchom Opálenica (1 405 m n. m) so vztýčenou vrásou vápenca. Tieto útvary prírody dokresľuje vo veľkej miere aj vysokohorská fauna a flóra.

Počas túry si môžete odpočinúť v Širokom sedle a Vyšnom Kopskom sedle, kde nájdete nielen lavičky (v Širokom sedle i stôl), ale aj informačné tabule so zaujímavými informáciami o náučnom chodníku. A výhľad na okolité Tatry je skutočne nenahraditeľný. Lavičky a informačnú tabuľu nájdete i v Kopskom sedle, kde tento náučný chodník končí. Tu sa zase môžete pokochať výhľadom na Beliansku kopu (1832 m n.m.) Jahňací štít (2230 m n.m.), Kolový štít (2418 m n.m.), Baranie rohy (2526 m n.m.), Pyšný štít (2621 m n.m.), Lomnický štít (2634 m n.m.), Kežmarský štít (2556 m n.m.) a Veľkú Svišťovku (2038 m n.m.).

Široké sedlo (1825,5 m n.m.) je vysokohorské sedlo medzi Ždiarskou Vidlou (2141,6 m n.m.) a Hlúpym vrchom (2060,8 m n.m.). Rozdeľuje hrebeň Belianskych Tatier na dve výškovo i morfologicky rozdielne časti – juhovýchodnú od Kobylieho vrchu až po Hlúpy vrch a severozápadnú od Ždiarskej Vidly po Rogovú. Z tohto miesta je krásny výhľad na severe na tiahnucu sa Spišskú Maguru, Pieniny, na juhu na Vysoké Tatry, na západný hrebeň Belianskych Tatier so Ždiarskou Vidlou a Havranom. Pôsobením výraznej veternej erózie sú odkryté červeno, zeleno a fialovo sfarbené vrchnotriasové ílovité bridlice s vložkami pieskovcov, dolomity a vápence.

V Širokom sedle dochádza ku rýchlemu striedaniu geologického podložia (kyslé kremence a zásadité vápence) a tým aj k nápadnému striedaniu rastlinných druhov a ich spoločenstiev. Na kyslých pôdach rastie zvonček alpínsky (Campanula alpina), prvosienka najmenšia (Primula minima), poniklec biely (Pulsatilla scherfelii). Na vápencovom podklade je svet vysokohorských rastlín výrazne bohatší, nájdeme tu druhy ako všivec Oederov (Pedicullaris oederi), poliehavú vŕbu sieťkovanú (Salix reticulata), ostropysk Hallerov (Oxytropis halleri) a ostropysk karpatský (Oxytropis carpatica) – oba ostropysky rastú iba v Belianskych Tatrách. Už z diaľky Vás upúta stračia nôžka tatranská (Delphinium oxysepallum), ktorá je jedným z piatich starých západokarpatských endemitov Tatier. Na kosodrevine môžete často vidieť sedieť ľabťušku vrchovskú (Anthus spinoletta) a vrchárku červenú (Prunella colaris). V týchto miestach sa nachádza aj nora posledného svišťa vrchovského tatranského (Marmota marmota latirostris). V máji tohto roku však prebehla reštitúcia svišťov v okolí Širokého sedla, všetkých 6 svišťov sa aklimatizovalo, začali vystielať pôvodné nory. Ich množstvo sa pravdepodobne zväčší, pretože sem boli medzi nimi dovezené i gravidné samice. Okrem svišťov Vás v tomto území privítajú i kamzíky (Rupicapra rupicapra tatrica), ktoré radi z diaľky pozorujú turistov.

Vyšné Kopské sedlo (1933 m n.m.) je sedielko tvorené mäkkým súvrstvím, sú to pestré červené, zelené a fialové bridlice s vložkami pieskovcov až kremencov s ojedinelými lavicami dolomitov. Naobsahuje žiadne skameneliny, sú však z neho známe zložky sádrovcov, ktoré ukazujú na vyparujúcu sa lagúnu. Toto obdobie sa vyznačovalo dočasným ústupom mora, tvorbou lagún a ich vysychaním. Celý južný svah Belianskych Tatier tvoria vodorovné pásy hornín viac alebo menej odolných proti zvetrávaniu. Aj v tejto oblasti dochádza k stretom vápnomilnej a kyslomilnej flóry. Okrem už spomínaných druhov v Širokom sedle tu môžete vidieť z druhov viazaných svojim výskytom na vápence pochybok mliečny (Androsace lactea) a dvojštítok hladkoplodý (Biscutella alevigata). Z kyslomilných je tu sitina trojzárezová (Juncus trifidus), na plytkých pôdach rastie poloker šucha dvojdomá (Empetrum hermaphroditum). V tomto úseku chodníka určite uvidíte loviť sokola myšiara (Falco tinnunculus), prípadne, ak budete mať šťastie, môžete zbadať na hôľnych skalách tetrova hôľneho (Tetrao tetrix).

Tento chodník bol ako prvý vylepšený a slávnostne otvorený 22. júla 2008 z projektu Živé chodníky. K oddychu bola tiež dobudovaná malá náučná geologická plocha. Povrch chodníkov je upravený tak, aby túru zvládli aj deti a dôchodci. Tiež tu pribudli nové informačné tabule, z ktorých sa dozviete veľa informácií, napr. o ľadovcovom pôvode Monkovej doliny, o širokom lavinóznom svahu medzi Jatkami a Hlúpym vrchom, o kaňonovitom úseku doliny a ďalsie zaujímavé informácie o Širokom sedle a Vyšnom Kopskom sedle.