Sírouhlík ako nebezpečná zložka exhalátov

Zo zlúčenín uhlíka so sírou má najväčší význam sírouhlík CS₂. Na rozdiel od silne exotermického procesu tvorby CO₂ z prvkov je zlučovanie uhlíka so sírou reakciou endotermickou.

C + 2 S +15 kcal -> CS₂

Vlastnosti

Čistý sírouhlík je bezfarebná kvapalina aromatickej vône, ktorá silne lomí svetlo. Sírouhlík, ktorý prichádza do obchodov odporne zapácha, vďaka obsahu nežiaducich nečistôt. Bod topenia je -110,8^oC a bod varu je 46,2^oC. Obyčajne obsahuje nepatrné prímesi produktov čiastočného rozkladu, ktoré spôsobujú jeho žlté sfarbenie a nepríjemný zápach. Sírouhlík má podobne ako oxid uhličitý lineárne nepolárne molekuly, v ktorých medzi jadrová vzdialenosť C-S je 0,154 nm. Ich elektrónová štruktúra pravdepodobne zodpovedá štruktúre molekúl oxidu uhličitého.

Vo vode sa sírouhlík nerozpúšťa, rozpúšťa sa však v alkohole, éteri a v benzéne. Vodnou parou sa rozkladá už pri teplote vyššej než 150^oC:

CS₂ + 2 H₂O -> CO₂ + 2 H₂S

Na vzduchu sa veľmi ľahko zapaľuje a zhorí za vzniku oxidu uhličitého a siričitého, pri tom horí svetlomodrým plameňom. Zmes týchto dvoch látok je výbušná.:

CS₂ + 3 O₂ -> CO₂ + 2 SO₂

Príprava

Pripravuje sa priamou syntézou uhlíka so sírou, a to tak, že sírne pary prúdia na rozžeravené uhlie:

C(s) + 2 S(s) -> CS₂
H = 106,3 kJ

Zlúčeniny

Podobne ako oxid uhličitý aj CS₂ je anhydridom kyseliny, keďže zlučovaním s niektorými sírnikmi tvorí solí kyseliny tiouhličitej H₂CS₃. Vo vode sa dobre rozpúšťa len málo tiouhličitanov , sodný, draselný a amónny.

Látka prechodného zloženia medzi CO₂ a CS₂ so vzorcom S=C=O sa nazýva Sírnik karbonylu. Je to bezfarebný plyn a bez zápachu ( bod topenia -139^oC, bod varu -48^oC). Vo vode sa dobre rozpúšťa a postupne sa hydrolyzuje podľa rovnice:

COS + H₂O -> CO + H₂S

Použitie

Dobre rozpúšťa tuky, živice, síru, biely fosfor, kaučuk a pod., preto sa používa ako rozpúšťadlo a extrakčné (vylúhovacie) činidlo takýchto látok z rozličných prírodných materiálov. Veľa používa sa tiež v poľnohospodárstve ako insekticídny prostriedok (súčasť prípravku Pilomor).

Objavuje sa v pracovnom prostredí viacerých chemických závodov. Používa sa ako rozpúšťadlo a extrahovadlo tukov, surovina na výrobu viacerých zlúčenín síry. V súčasnosti sa najviac používa pri výrobe pri výrobe viskózových vláken (najmä hodváb) a pri výrobe celofánu.

Ohrozenia a nebezpečenstvá

Do organizmu preniká najmä dýchacími cestami, hromadí sa v centrálnom nervovom systéme aj v periférnych a vegetatívnych nervoch v lipoidnom tkanive. Po expozícii sírouhlíka stúpa jeho obsah v obličkách a pečeni.

Akútna otrava sa prejavuje narkotickým účinkom. Objavuje sa najskôr vzrušenie, sčervenanie, nepokoj, zrakové a sluchové halucinácie, potom otupenie, prípadne bezvedomie, kŕče a smrť nastáva ochrnutím dýchacieho centra.

Záver alebo návrhy na zlepšenie

Keďže je sírouhlík veľmi jedovatá látka mali by sme sa styku s ňou vyvarovať. Je veľmi nebezpečná súčasť exhalátov. Má nepriaznivé a životu nebezpečné účinky na ľudí a taktiež aj na rastliny, živočíchy a celkovo všetky živé organizmy. Okrem toho je aj veľmi škodlivý pre celé životné prostredie, všetky ekosystémy a spoločenstvá.

Napriek všetkým vplyvom je využívaný v mnohých výrobných procesoch a tiež je častým pomocníkom poľnohospodárov.

Pri vypracovávaní tohto referátu som sa stretla s problémom nedostatku dostupných informácii. I napriek v podrobných odborných učebniciach chémie som objavila len strohé informácie o tejto chemickej zlúčenine. Iba v jedinej som sa dočítala o prejavoch tejto látky pri styku s človekom. Bohužiaľ, nikde neboli uvedené pravidlá poskytnutia prvej pomoci po zasiahnutí touto látkou, i keď sa nachádza v pracovnom prostredí viacerých chemických závodov. Zvlášť na týchto miestach by som navrhovala prísnejšie dodržiavanie bezpečnostných predpisov pri práci a samozrejme lepšiu informovanosť všetkých zamestnancov o škodlivosti tejto látky pre ľudský organizmus a poskytnutí prvej pomoci po jej zasiahnutí.

Uvítala by som tieto poznatky a pokyny pre prvú pomoc aj na internete, ktorý v poslednej dobe slúži ako zdroj informácií a denne ho využíva väčšina našej populácie. Ani v knižnici mi nevedeli poskytnúť knihu s väčším rozsahom údajov o tejto látke, ktorá patrí medzi škodlivé exhaláty.

Zdroje:
Všeobecná a anorganická chémia (Gažo J. a kolektív)
Anorganická chémia pre vysoké školy (Nekrasov B. V.)
Anorganická chemie (Pavelkan V., Schütz A.)
Chémia životného prostredia (Tölgyessy Juraj, Sojka Leonard, Simon Ladislav)