Drony môžu pomáhať aj pri ochrane prírody

Takéto otázky si kládli aj ekológovia a biológovia zameraný na využitie dronov (UAV) v ochrane prírody (http://www.conservationdrones.org/www.conservationdrones.org). Upravením bežne dostupných modelov dronov a namontovaním systému autopilota - v programe sa vopred nastaví trasa letu - dron sám lieta po nastavenej trase letu a snímkuje krajinu alebo natáča video. Prichádza otázka ako využiť následné fotky a video. Dron má okrem kamery aj GPS modul, je potom už jednoduché vytvoriť zo zosnímaných snímkov podklady pre GIS. Najčastejšie sa analyzuje krajinná štruktúra na malých plochách - snímky sú vo väčšom rozlíšení ako satelitné či z leteckého snímania krajiny. Pre ukážku ako kvalitné GIS podklady sa dajú získať zo sledovania napr. pralesa na Sumatre.

Veľmi veľká pomoc využitím dronov bola pri mapovaní orangutanov na Sumatre, prehliadaním snímok sa hľadajú stromové hniezda týchto primátov. V nepriehľadnom teréne dažďových pralesov je to účinnejšia metóda ako prieskum pralesa zo zeme (1). Podobne v pralesoch sú drony využívané aj na sledovanie iných vzácnych a ťažko sledovateľných zvierat ako sú napríklad nosorožce (2). Takýto dron vie preletieť až 25 km a využitím kamery s vysokým rozlíšením poskytnúť fotografie vo veľmi vysokej kvalite. Ochranári a vedci často nemajú dostatok financií na satelitné alebo letecké snímky vo vysokej kvalite, drony preto môžu byť odpoveďou. Umožňujú sledovať krajinu pravidelne a okamžite pričom náklady na prevádzku sú nízke. V súčasnej dobe sú cieľom monitoringu pomocou dronov najmä stredne veľké a veľké zvieratá.

Avšak za určitých podmienok môže byť ich využitie aj pri sledovaní menších druhov. Toto je prípad napr. využitia pri sčítaní kolónií morských vtákov - čo je problematické pri použití štandartných metód (3). Samozrejme je a bude vždy potrebné aj zvážiť riziko rušenia zvierat, v tomto prípade boli kolónie snímané z výšky 75 m, bez toho aby dron rušil vtáky. Zaujímavé je aj využitie pri výskume využívania biotopov malých druhov vtákov sledovaných datalogermi. V štúdii zo Španielska (4) autori osadili GPS datalogery (malé prístroje zaznamenávajúce polohu) na sokola bielopazúravého (poštolka jižní), následne z nich po odchytení vtáka získali presnú trasu letu. Potom naprogramovali dron, aby letel po tej istej trase a snímal okolitú krajinu. Výsledkom bola zachytená krajina využívaná sokolom v podstate reálnom čase. Okrem sledovania zvierat je potenciálne ťažisko využitia dronov v sledovaní nelegálnych ťažieb dreva v regiónoch, nelegálnej činnosti pytliactva - nachádzanie stôp po ich činnosti.

Čo teda v terajšej dobe bráni širšiemu využívaniu dronov v ochrane prírody a výskume? Sú to predovšetkým legislatívne problémy, problémy so získaním licencie na prevádzku, možné rušenie druhov citlivých na rušenie a tiež možné ohrozenie obyvateľstva pádom dronu nad obývaným územím. Drony určite celkom nenahradia prácu v teréne odborníkov, skôr ale uľahčia ich prácu, nebude potrebné veľké množstvo ľudí pri monitorovaní ťažko dostupných území. Čo môže byť veľmi dobrá správa pre krajiny či regióny s nízkym počtom zamestnancov v ochrane prírody. V týchto krajinách sa môže výrazne zlepšiť efektivita monitoringu a kontroly územia v porovnaní s dnešnou situáciou.

Literatůra
(1) www.orangutan.com
(2) conservationdrones.org
(3) conservationdrones.org
(4) pone-0050336-g002journals.plos.org

Poznámka redakce: pokud Vás zajímá něco víc o samotném létání s drony, tak doporučujeme náš starší článek Jak na letecké záběry pomocí dronů.