Ako veterné elektrárne ohrozujú vtáky

autor: Mgr. Vladimír Nemček
Využívanie obnoviteľných zdrojov energie je kľúčovou témou pre krajiny Európskej únie. Pre Českú a Slovenskú republiku sú potenciálne vhodným a "čistým" zdrojom energie veterné elektrárne. Obe krajiny majú viacero lokalít vhodných pre výstavbu veterných parkov s dostatočnou rýchlosťou vetra.

Pri súčasnom stave postavených veterných "parkov" (SR – 2 lokality, ČR - viac ako 60) sa dá očakávať ďalšia výstavba v ďalších rokoch.

Počet kolízií dravcov nesúvisí s ich počtom

S výstavbou, predovšetkým väčšieho množstva veterných turbín prichádza, ale aj negatívny vplyv na prírodu. Najviac štúdií je venovaných vplyvu na vtáky a netopiere. Zistilo sa, že riziko kolízie je najväčšie pre väčšie a pomalšie lietajúce druhy. Predovšetkým dravce, ktoré využívajú vzdušné prúdenie na plachtenie, patria medzi kolíziami ohrozené druhy. Tento fakt potvrdzuje štúdia zo Španielska, kde boli najčastejšou obeťou kolízií supy bielohlavé (sup bělohlavý) (Gyps fulvus) (De Lucas et al. 2008). Všeobecne by sa dalo usudzovať, že počet kolízií bude súvisieť s počtom vtákov v danej oblasti. V uvedenej štúdii sa skupina vedcov venovala aj tomuto faktoru, ale nezistili vzťah medzi úmrtnosťou a počtom jedincov v danej oblasti alebo našli len malú závislosť. Pre ochranu vtákov to znamená dôsledné zhodnotenie výstavby veterných parkov aj v oblastiach s nizšou početnosťou vtákov, najmä s výskytom väčších druhov ako sú dravce, bociany či volavky. Uvedená štúdia tiež zistila, že množstvo kolízií súvisí s výškou turbín (vyššia turbína = viac kolízií) a nadmorskou výškou (vyššia nadmorská výška = viac kolízií).

Negatívne vplyvy nie sú len kolízie

Kolízie s veternými turbínami môžu predstavovať relatívne nízku mieru úmrtnosti pre vtáky v porovnaní s inými ohrozeniami. To ale neplatí pre dlhožijúce druhy s nízkou mierou produktivity, ktoré môžu byť významne ohrozené na lokálnej, regionálnej alebo pri vzácnych druhoch až národnej úrovni (Drewitt a Langston 2012). Strata jedinca u vzácnych druhoch napr. v čase hniezdenia môže zapríčiniť uhynutie mláďat ešte pred opustením hniezda. Okrem priamych kolízií s turbínami, boli zaznamenané negatívne vplyvy na vtáky ako rušenie vplyvom inštalácie a prevádzky turbín, zvýšeného pohybu osôb, hluku a vizuálneho vplyvu, straty biotopov či vyhýbanie sa veterným parkom počas migrácie u niektorých druhoch. Reakcia na prítomnosť turbín v krajine je rôzna, líši sa medzi druhmi, lokalitami a aj jedincami toho istého druhu. Problém vplyvu veterných turbín na vtáky je neustále skúmaný odborníkmi, základným nástrojom však ostáva vytipovanie území kde je výstavba veterných turbín nežiadúca.

Zdroje:
Manuela De Lucas, Guyonne F. E. Janss, D. P. Whitfield a Miguel Ferrer. 2008. Collision fatality of raptors in wind farms does not depend on raptor abundance. Journal of Applied Ecology 45(6):1695–1703

Allan L. Drewitt a Rowena H. W. Langston. 2006. Assessing the impacts of wind farms on birds. Ibis 148: 29-42



autor:
datum vydání:
27. listopadu 2015


Diskuze k článku „Ako veterné elektrárne ohrozujú vtáky“



 

Líbí se Vám naše články? Sledujte nás na Facebooku nebo pomocí RSS kanálu!